Švajčiarsko

Švajčiarsko je najvyššie položeným európskym štátom (priemerná nadmorská výška 1300 m), až 60% povrchu krajiny zaberajú vysoké končiare Západných Álp, hlboké ľadovcové doliny, alpínske hole a pasienky a husté lesy. Najvyšším bodom je Dufourspitze, ktorý sa nachádza v skupine Monte Rosa. V Bernských Alpách sa nachádza najdlhší ľadovec v Európe, Aletchský ľadovec (27 km). Stredohorský charakter má pohorie Jura, ktoré sa ťahá v západnej a severozápadnej časti krajiny. Medzi týmto pohorím a Alpami sa rozkladá kotlina Mittelland, so zvlneným povrchom, ktorý dosahuje výšku 400-600 m. Na tomto území sa sústreďuje väčšina obyvateľstva a švajčiarskych miest. Švajčiarsko patrí medzi priemyselne najrozvinutejšie a najbohatšie štáty Európy i sveta. Od roku 1815 je neutrálne. Pre jeho priemysel sú charakteristické tie odvetvia, ktoré sú menej náročné na suroviny a viac náročné na vysoko kvalifikovanú ľudskú prácu (výroba hodiniek, farmaceutický priemysel, ťažké strojárenstvo, výroba elektrických strojov). Najvýznamnejším zdrojom elektrickej energie je vodná energia. Až 60% vyrobenej elektrickej energie pochádza z vodných elektrární a 40% z atómových elektrární. Časť priemyselnej produkcie sa vyrába v malých podnikoch, ale na priemyselnej výrobe sa podielajú aj obrovské koncerny (Nestlé, Sandoz). Vďaka dlhoročnej politickej neutralite a bankovému tajomstvu sa vo švajčiarskych bankách uložil obrovský kapitál, z ktorého krajina značne profituje. Významným zdrojom príjmov je aj tranzitná doprava (poplatky za diaľnice a tunely, preprava kamiónov po železnici). Vedúcim odvetvím švajčiarskeho poľnohospodárstva je chov hovädzieho dobytka najmä pod Alpami. Švajčiarske mliečne výrobky sú pre svoju dobrú kvalitu veľmi vyhľadávané na svetových trhoch (čokoláda, syry, sušené mlieko). Veľmi ziskovým odvetvím je aj cestovný ruch. Návštevníkov priťahujú služby na vysokej úrovni, lyžiarske strediská, sanatóriá a strediská turistiky.

História:

Švajčiarske územie bolo dlho späté s Rímskou ríšou. Neskôr ho ovládli Habsburgovci. Po spojení troch kantónov sa proti Habsburgovcom vytvorila opozícia v podobe Večného spolku v r. 1291. Ten bol základom vzniku švajčiarskeho štátu. Postupným pripojením ďalších kantónov vznikla švajčiarska konfederácia. Po páde vplyvu Habsburgovcov sa od 15. storočia Švajčiarsko snaží budovať svoju neutralitu, ktorú akceptujú aj okolité krajiny. Na prelome 18. a 19. storočia však Francúzsko ovládne Švajčiarsku konfederáciu. Švajčiarsku sa podarilo obnoviť svoju neutralitu v r. 1813 a súčasne prijalo do konfederácie posledné kantóny. Vďaka svojej neutralite a silnému medzinárodnému postaveniu si Švajčiarsko udržalo aj počas svetových vojen nezávislý bankový sektor. Dnes je Švajčiarsko turisticky atraktívnou krajinou. Lákadlom sú predovšetkým nádherné hory, krásne údolia, čistota a udržiavané mestá i obce.

Kuchyňa:

Emmentaler, Appenzeller, Gruyčre a Tęte de Moine sú len niektoré z najznámejších švajčiarskych syrov. Veľmi obľúbenými sú taktiež pokrmy z taveného syru ako Raclette (horúca syrová špecialita) alebo syrové Fondue (syr roztavený vo víne, do ktorého sa máčajú kúsky bieleho chleba). Papet vaudois je chutné jedlo zo zemiakov a cibule(cesnaku). Ďalšími špecialitami sú mnohé druhy salám a klobás. Zo sladkostí medzi najobľúbenejšie patria Gugelhopf (bábovka so šľahačkou), Fasnachtsküchli (cukrové pečivo, ktoré sa pekáva v čase karnevalu). Švajčiarska čokoláda je svetoznáma. Nápoje: Veľký výber vín. Pálenky z ovocia ako aj švajčiarske pivo sú ďalšími obľúbenými nápojmi.

Flóra + fauna:

Švajčiarsku flóru možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje. Do nadmorskej výšky 600 m n. m. (na juhu až 800 m n. m.) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj vínnej réve a v najjužnejšom kantóne - Ticino - dokonca aj subtropickým rastlinám: figovníky, palmy, mandľovníky a iné. Do výšky 1 200 m n. m. rastú listnaté lesy (buky, duby, javory) a od tejto výšky ihličnaté lesy (jedle, smreky, smrekovce, borovice, limby). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb. Vo výške 1 600-2 300 m n. m. vzácne rastie kosodrevina a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny. Vo Švajčiarsku žijú kamzíky, svište, zajace, vysoká a srnčia zver, diviaky, orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj hady, jašterice, rysy a dokonca aj kozorožce. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú pstruhy.

Jazyk:

Vo Švajčiarsku sú až tri úradné jazyky, a to nemecký, francúzsky a taliansky jazyk.

Podnebie:

Podnebie vo Švajčiarsku je kontinentálne. Výrazne ho však ovplyvňuje Stredomorie a hornatý ráz krajiny. Mierne podnebie sa okrem iného prejavuje výdatnými zrážkami, v zime snehovými.V nadmorskej výške okolo 600 metrov sa priemerné teploty v zime pohybujú okolo mínus 1 stupňa a v lete okolo 17 stupňov Celzia, pričom zrážky dosahujú približne 1125 mm.

Orientačné ceny:

Mena Švajčiarsky frank (CHF) = 100 rappenov alebo centimov. Bankovky sú v hodnotách 1000, 500, 200, 100, 50, 20 a 10 CHF. Mince sú v hodnotách 5, 2 a 1 CHF a 50, 20, 10 a 5 centimov. Platobné karty American Express, Diners Club, MasterCard a Visa sú v Švajčiarsku široko akceptované, ale i napriek tomu je dobré, overiť si možnosti a podmienky bezhotovostnej platby v krajine u vašej bankovej spoločnosti. Otváracie hodiny bánk Pondelok až piatok od 8:30 do 16:30.

Vízum:

Nie sú potrebné.