Slovensko

Slovensko je vnútrozemský štát ležiaci v centrálnej Európe. Slovensko susedí s Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Najdlhšiu hranicu 678 km, má s Maďarskom, najkratšiu 92 km s Ukrajinou. Slovensko zaberá časť karpatského oblúka, na juh od Karpát leží Panónska panva, pozdĺž Dunaja sa rozprestiera Podunajská nížina, na východe krajiny sa rozprestiera Východoslovenská nížina. Najsevernejší bod Slovenska sa nachádza pri Babej hore na Orave, najjužnejší bod pri Patinciach pri Komárne, najzápadnejší pri Záhorskej Vsi a najvýchodnejší bod Slovenska sa nachádza pri Novej Sedlici. Od Záhorskej Vsi po Novú Sedlicu má Slovensko 428 km. Výškové rozpätie Slovenska je od 94 m n.m. v Klin e nad Bodrogom po 2655 m n.m. vysoký Gerlachovský štít vo Vysokých Tatrách.

Doteraz je na Slovensku objavených a registrovaných 1200 jaskýň, z ktorých 14 je prístupných pre verejnosť. Medzi najvýznamnejšie jaskyne patria: Jaskyňa Driny, Harmanecká jaskyňa, Bystrianska jaskyňa, Demänovská ľadová jaskyňa, Demänovská jaskyňa Slobody, Važecká jaskyňa, Belianska jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Gombasecká jaskyňa, jaskyňa Domica, Jasovská jaskyňa. Na Slovensku sa nachádza 9 národných parkov: Tatranský národný park, Pieninský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, Národný park Malá Fatra, Národný park Muránska planina, Národný park Poloniny, Národný park Veľká Fatra, Národný park Slovenský kras.

História:

Územie Slovenska bolo osídlené už od najstarších dôb. Postupne sa tu rozvíjali viaceré kultúry, ktoré v 4. storočí pred Kr. zasiahla expanzia Keltov a na prelome letopočtov germánsko-rímske súperenie. V dobe sťahovania národov sem začali prichádzať prví slovanskí obyvatelia. Po Samovej ríši v polovici 7. storočia, ktorej centrálnu časť tvorilo územie Slovenska, a Nitrianskom kniežatstve na začiatku 9. storočia, tu vznikla v roku 833 Veľkomoravská ríša - prvý spoločný štát predkov Čechov a Slovákov. Po páde Veľkej Moravy začiatkom 10. storočia pohltili územie Slovenska staromaďarské kmene a územie Slovenska s jeho obyvateľmi sa na dlhé tisícročie stalo súčasťou uhorského štátu.

Uhorský štát po prvých storočiach vnútorného zápasu medzi šľachtou a panovníkom sa postupne skonsolidoval a i na dnešnom Slovensku prišlo k hospodárskemu rozmachu. Rozvíjali sa banské mestá, obchodné centrá a na území dnešnej Bratislavy bola v roku 1467 založená i prvá univerzita na Slovensku - Academia Istropolitana. Po vpáde Turkov do strednej Európy sa v Uhorsku stali panovníckym rodom Habsburgovia, ktorí tu vládli do roku 1918. Z pohľadu slovenského národa bolo zlomovým predovšetkým 19. storočie, v ktorom po prvýkrát Slováci sformulovali svoj vlastný politický program. Sľubný rozmach národného hnutia ochromilo rakúsko - maďarské vyrovnanie v roku 1867 a nadchádzajúce obdobie maďarizácie, ktoré trvalo plných 50 rokov. Až prvá svetová vojna zaktivizovala protirakúsko-uhorský odpor, ktorý vyvrcholil v roku 1918 vyhlásením deklarácie o spojení slovenského národa s českým národom do jedného celku - Československej republiky.

V roku 1939 pod vplyvom medzinárodných udalostí na Slovensku vznikol samostatný Slovenský štát, avšak po skončení druhej svetovej vojny bolo Československo znovu obnovené. Rozhodujúcu moc v ňom postupne získala komunistická strana a až tzv.nežnou revolúciou v novembri 1989 prišlo k zvrhnutiu komunistickej diktatúry. Demokratická spoločnosť vyplavila na povrch viacero problémov, ktoré mali za následok rozpad spoločného štátu Čechov a Slovákov a vznik samostatnej Slovenskej republiky (1. januára 1993).

Od mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie. V decembri 2007 sa stalo súčasťou Schengenského priestoru a od 1.1.2009 sa prijatím jednotnej európskej meny EURO zaradilo aj medzi krajiny Európskej menovej únie.

Kuchyňa:

Slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky. Túto špecialitu dostanete aj v bežných reštauráciách. Najlepšie však chutí v typických drevených kolibách alebo salašoch, kde sú v ponuke aj iné tradičné slovenské jedlá. Celková atmosféra doplnená cigánskou hudbou je nezabudnuteľným zážitkom. Hladný žalúdok však uspokoja aj ďalšie stravovacie zariadenia. V reštauráciách a baroch je zvykom nechávať čašníkom prepitné formou zaokrúhlenia výslednej sumy, väčšinou sa jedná o približne 5-10% z ceny účtu. Nie je však povinné a jeho výška by mala v rámci možností odrážať spokojnosť hosťa so servisom.

Jazyk:

slovenský

Atrakcie:

Hlavná turistická sezóna trvá na Slovensku od mája do septembra. Návšteva miest sa odporúča v jarných alebo jesenných mesiacoch (máj, jún, september alebo október). V tomto období nebýva príliš teplo a v turistických oblastiach sa v období mimo hlavných letných prázdnin pohybuje aj menej miestnych turistov. Kúpele sú tradične najviac vyťažené na začiatku roka (január, február, marec). Lyžiarska sezóna začína v decembri a trvá približne do marca - apríla.

Podnebie:

Mierne klimatické pásmo, striedajú sa štyri ročné obdobia, priemerná teplota v zime -2°C (najchladnejší mesiac január, najchladnejšia oblasť Vysoké Tatry), v lete 21°C (najteplejšie mesiace júl a august, najteplejšia oblasť Podunajská nížina). V niektorých pohoriach sa drží sneh priemerne 130 dní v roku.

Vízum:

Pre občanov Európskej únie stačí platný občiansky preukaz. Zoznam krajín, ktorých občania potrebujú pre vstup na Slovensko platné vízum, nájdete na stránke Ministerstva zahraničných vecí SR alebo sa môžete informovať priamo na príslušnej ambasáde.

Dôležité tel. čísla:

Vo všetkých väčších mestách sú nemocnice. V menších mestách a turistických oblastiach sú k dispozícii ambulancie a lekárne. Lekárne sú otvorené v pracovných dňoch väčšinou od 8:00 do 18:00, cez víkendy a sviatky má vždy niektorá lekáreň v meste službu non stop. Pred príchodom na Slovensko sa odporúča uzavrieť zdravotné poistenie, ktoré býva súčasťou balíka cestovného poistenia. V prípade potreby zdravotnej pomoci treba volať 112 alebo špecializovanú záchrannú službu.

El. napätie :

230 V/50 Hz, štandardné európske zásuvky s bezpečnostným kolíkom

Riziká:

Situácia na Slovensku je v tomto smere podobná ako v susedných európskych krajinách. Najmä na miestach, kde sa pohybuje veľa turistov (napr. Staré mesto v Bratislave, autobusové a železničné stanice, dopravné prostriedky), si treba dávať pozor na osobné veci a cennosti. Pre motoristov platia bežné opatrenia - autá sa odporúča parkovať na strážených parkoviskách, v zaparkovanom aute zbytočne nenechávať cenné veci. Cennosti je lepšie uložiť do hotelového trezoru a pri sebe nenosiť príliš veľkú hotovosť.