Chorvátsko

Chorvátsko sa rozprestiera od východných svahov Álp na severozápadne po Panónsku nížinu na východ. V jeho strednej časti sa rozkladá Dinárské pohorie s najväčším vrchom Chorvátska Dinára 1831 metrov. Na juhu je obklopená vodami Jadranského mora. Svojou rozlohou patrí Chorvátsko medzi stredné veľké európske krajiny, ako sú Dánsko, Írsko nebo Švajčiarsko. Susedí í so Slovinskom, Maďarskom, Srbskom, Bosnou a Hercegovinou, Černou Horou, pri morské hranici s Talianskom, Slovinskom a Černou Horou. Celková rozloha krajiny je 56 538km2. Pozornosť návštevníkov je pochopiteľné upútaná na jeho pobreží, jeho línia sa tiahne od severovýchodného Jadranu v diaľke 5790km a jeho súčasti je tiež 1200 ostrovu a ostrovčekov. Pobrežie je veľmi členité, prevládajú oblázkové a skalnaté pláže. Najväčším ostrovom je ostrov Krk ležiaci v Kvarnerskom zálive, najväčším polostrovom je Istrijský polostrov na severozápade krajiny.

História:

• okolo roku 400 pr. n. l. – prví grécky kolonisti obsadzujú jadranské pobrežie • okolo 100 pr. n. l. – Rimania ovládajú východnú časť Jadranu • 305 n. l. – rímsky cisár Dioklecián v súčasnom Spílite, zhruba 600 Chorvátov sa sťahuje do dnešného Chorvátska • 852 – vojvoda Trpimir prví krát oficiálne užíva meno Chorvátsko • 925 – prvá zmienka o prvom chorvátskom králi Tomislavovi • 1242 – kráľ Béla IV. vydáva Zlatu Bulu, ktorá stanovuje Záhreb slobodným kráľovským mestom • 1433 – začiatok boja proti Turkom (ktorí postupne získali veľkú časť chorvátskeho územia) • 1527 – Habsburgovci prichádzajú na chorvátsky trón • 1699 – Chorvátsko je z veľkej časti oslobodená od Turkov, kontinentálna časť zostává pod nadvládou Habsburgovcov, väčšia časť pobrežia a ostrovov je pod nadvládou Benátok a len Republika Dubrovník zostává cela nezávislá • 1847 – chorvatština sa stáva oficiálnou rečou • 1848 – Ban Josip Jelacic braní Chorvátsko proti útoku Maďarov a spojuje všetky chorvátske provincie • 1866 – biskup Josip Juraj Strossmayer zakladá Akadémiu umenia • 1918 – Chorvátsko sa stáva súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvatov a Slovincov (neskoršie Juhoslávie) • 1941 – 2. svetová vojna, okupácia Chorvátska, organizovaný partizánsky odpor vedený Josipem Titem • 1945 – vyhlásená Federatívna socialistická republika Juhoslávia • 1990 – prvé slobodné voľby po 2. svetovej vojny, prezidentom je zvolený F. Tudjman • 1991 – Chorvátsko vyhlasuje samostatnosť, počiatok občianskej vojny podporované juhoslávskou armádou – dôsledkom je okupácia tretiny chorvátskeho území • 1992 – Chorvátska republika sa stáva členom Spojených národov • 1998 – poslední okupovaná časť Chorvátska – Vukovar je za pomoci Spojených národov znovu pripojená Chorvátsku

Kuchyňa:

Okrem štandardnej európskej kuchyne ponuka Chorvátsko svoje najobľúbenejšie domáce jedla a špeciality: So studenej kuchyne je vyhlásený dalmátsky alebo istrijský pršut, ovčí syr z Pagu alebo Liky, slavónskych kulen, výborne samoborské alebo zagorské klobásy češnjovke, tvaroh so za kyslou smotanou… Ponuka hlavných jedál výrazne ovplyvňuje miestne podnebie. V Dalmácii, prímorí, na ostrovoch a v Istrii sa pripravuje najviac ryb a plodov mora a z mäsa je najobľúbenejšou pašticada alebo varená jahňacina. Vo vnútrozemskej časti Chorvátska je naopak veľmi široký výber mäsitých pokrmov. Pravou pochúťkou sú morka s plnkoui, pečená jahňacina, pečené prasa, varené či zapekané štrukle. Najchutnejšie sladkosti sú orechové a makové štrúdle, tvarohové či ovocné záviny. Z polievok je vynikajúca maneštra – polievka „čo dom dá“. Je to silný zeleninový vývar zo zemiakov, fazuli, zeleniny a s poriadnou porciou kukurice.

Jazyk:

chorvátština

Atrakcie:

Voda je vo verejnej vodovodnej sieti v celom Chorvátsku pitná. Doklady pre vodičov a motorové vozidlo Každý vodič musí byť pred cestou do Chorvátska vybavený vodičským preukazom, osvedčením o technickom stavu vozidla a medzinárodnou poznávacou značkou CZ. Pri prekračovaní hraníc je požadovaný doklad o zaplatení poistenia zákonného za škody spôsobené prevozom motorového vozidla v zahraničí, tzv. zelená karta. Pošta Pošty sú označené skratkou HP a sú vo väčších mestách otvorené v pracovných dňoch od 7.00 do 20.00 hodín, v menších mestách od 7.00 do 14.00 hodín. Vo väčších mestách sú pošty otvorené i v sobotách a v nedeľu od 7.00 do 12.00 hodín. Poštové známky sa predávajú na poštách alebo v stánkoch s pohľadnicami. Orientačné ceny zásielok do ČR sú okolo 2,20 kuny za pohľadnicu a 6,5 kuny za dopis. Z pošty sa dá telefonovať a faxovať. Priame spojenie s účastníkom v SR sa uskutočňuje predvoľbou 00421.

Podnebie:

Jadranské pobrežie a ostrovy patrí do oblasti jadransko-stredomorského podnebia. Je mierne, s krátkymi a mernými zimami a z dlhým a teplým letom. Podzim je značné teplejšie než jar. Podnebie je plne pod vplyvom mora, avšak nie je rovnaké v celé oblasti. Podnebie na ostrovoch sa líši od podnebia na pobreží. Rozdiely sú i medzi severným a južným pobrežím. Nejde však o rozdiely veľmi výrazné, ako sa niekedy mylne hovorí. Pobreží je chránené reťazím hor Dinárského krasu pred drsnými vplyvmi z vnútrozemia

Orientačné ceny:

Chleba : 0:60 – 1,29 euro Maslo : 0,66 euro Mlieko (1l) : 0,66 euro Cukor (1kg): 0,66 – 1,33 euro Šunka (100g) : 0,66 euro Tvrdý syr (100g): 0,90 – 1.33 euro Jogurt : 0,53 euro Čokoláda (100g) : 0,83 - 1,49 euro Cestoviny : 0,66 euro Vajíčka (10ks) – 1,66 euro Olivový olej (1l): 7,63 – 8,63 euro Kura chladené (1kg) : 2,66 euro Víno : 1,66 -- 10,63 euro Pivo plech : 1,16 euro Coca cola (2l) : 0,83 euro Balená voda (2l): 20 euro Rajčiny (1kg) : 0,53 euro Uhorky (1kg) : 1,16 euro Broskyne (1kg) : 1,33 euro Hroznové víno (1kg) : 1,16 – 1,66 euro Zmrzlina kopček : 0,43 euro Pizza : 3,49 –230 euro Biftek na grilu : 9,94 euro Zákusky : 1,16 – 1,49 euro

Vízum:

Cestovným dokladom pre vstup do Chorvátskej republiky je platný cestovní pas. Od 1. Júna 2004 môžu slovensky občania cestovať do Chorvátska i na občiansky preukaz, ale Ministerstvo zahraničia SR do poručuje použiť platný cestovní pas. Chorvátske orgány požadujú, aby platnosť cestovného dokladu bola minimálne na dobu pobytu na území Chorvátska, pre turistické pobyty (do 3 mesiacov) nie sú potrebne víza. Psi a mačky musia byť pred vstupom do krajiny označene mikročipom alebo presne čitateľným vytetovaným číslom, ktoré musí byť zapísané v medzinárodnom preukaze (certifikátu), ďalej je nutný medzinárodní očkovací preukaz s potvrdením o očkovaní proti besnote a o veterinárnom vyšetrení.

Cestovné doklady:

Bez cla je možno z krajiny doviesť či vyviesť 200 ks cigariet, 50 cigár alebo 250 g tabaku, 1 l alkoholu, 1 l vína, 3 l piva, 3 kg kávy, 50 ml parfumu a 0,25 l toaletní vody. Nie je dovolene dovážať ani malé množstvo pohonných hmôt v rezervných kanistrov. Návštevníkom Chorvátska sa taktiež do poručuje informovať na platné colné predpisy pre dovoz tovaru do Slovenskej republiky, ktoré nemusí byť totožné s colnými zákony Chorvátska.

Konzulát:

Medzinárodná predvoľba pre Chorvátsko: 00385 Záchranná služba: 94 Hasiči: 93 Polícia: 92 Pomoc na cestách: 987 (pokiaľ voláte zo zahraničí nebo z mobilu: 00385 1 903 ) Spoločné číslo pre všetky urgentné situácie: 112 Veľvyslanectvo SR v Chorvátsku Prilaz Gjure Deželica br. 10 Záhreb 10 000 Tel:: ++385/1/4877070 Mobil: ++385 98278182

El. napätie :

220 V, všade ide bez problémov používať dvojpólové zástrčky.